Plava špilja (Modrá jaskyňa), ostrov Biševo - Chorvátsko

                                                                                                                         Pridané 25.10.2011

Stredozemné more ponúka v archipelágu svojich ostrovov a ostrovčekov nespočetné množstvo jaskýň, dier, previsov a tunelov, z ktorých mnohé sú viac či menej zaplavené. Tie navštevovanejšie majú aj svoje mená. Medzi ne patrí aj zvláštny prírodný útvar s romantickým názvom Plava Špilja – čo po chorvátsky znamená „Modrá jaskyňa“.

Nepatrím medzi ľudí, ktorým by sa ľahko kupovali darčeky k narodeninám, ale na moju ....-ku sa príbuzní a priatelia z môjho najbližšieho okolia naozaj vytiahli, keď mi zaplatili potápačský výjazd na toto ojedinelé miesto.

Biševo

Ostrov Biševo, ktoré je vlastne jednym zo satelitov väčšieho a potápačsky aj známejšieho ostrova Vis leží len niekoľko námorných míľ juhozápadne od rybárskeho centra Komiža. Tak ako celá táto oblasť, patrí aj Biševo medzi prísne chránené rezervácie. Akékoľvek potápačské aktivity v tejto oblasti sú podmienené obdržaním špeciálneho povolenia, vydávané Úradom pre ochranu prírodných pamiatok pri chorvátskom Ministerstve kultúry.

Aj naša skupina sa preto musela spoliehať na služby miestneho Divemastera, ktorý je jednym zo šťastných majiteľov príslušnej licencie. Dôvodom na takto prísne chránený režim je pravdepodobný výskyt ojedinelého druhu stredozemného tuleňa, ktorého údajne v týchto miestach za posledné roky viackrát videli.

Príprava na ponor

Plavba zo základne v Komiži k Biševu nie je príliš dlhá. Navyše máme šťastie, pretože aj počasie hraje s nami, keď bez vetra zostáva hladina Jadranu bez jedinej vlnky. Siniša – náš chorvátsky sprievodca si pochvaľuje pretože tvrdí, že v jaskyni bude vzhľadom na väčšie množstvo prenikajúceho svetla pod vodu skvelá viditeľnosť. Jeho slová navyše umocní kŕdlik delfínov, ktoré veselo poskakovali len niekoľko desiatok metrov od našej lode.

Aj keď kapitán plavidla ako vášnivý rybár (ako zúrivý nepriateľ delfínov) čosi hundral o „prekliatých rybách“ my fotíme ako zbesilí a márne sa ho pokúšame prehovoriť aby zastavil loď. Po približne 50-tich minútach sa ocitáme pod vysokým bralom, v útrobách ktorého sa má nachádzať skvost, ktorý tak dlho šteklil moje potápačské podvedomie.

Nasleduje pomerne kvalitný brífing s popisom ponoru, určením zloženia skupín a zadefinovaním hlavných parametrov ponoru. Do vody skáčeme v pomerne plytkej vode v neďalekom zálive. Potom už nasleduje len dolu obrátený palec a prudký zostup pozdĺž nádherne nasvietenej skalnej steny. V hĺbke 35 metrov nás čaká prekvapenie v podobe extrémne veľkej gorgónie žltej farby. Po krátkej chvíľke strávenej fotením sa začneme diagonálne stúpať.

Modrá jaskyňa

Zrazu začína náš potápačský sprievodca čosi dosť ťažko čitateľne gestikulovať. Tušíme, že za nasledovným “rohom“ nás už čaká vchod do jaskyne. A skutočne, po oboplávaní ďalšej vystúpenej časti steny sa ocitáme pred vstupným portálom jaskyne. Dno má hĺbku cez 11 metrov a je posiate jemným svetlým pieskom. Brána má šírku, cez ktorú by pohodlne vplával dnu aj autobus.

Postupne sa z otvoreného priestoru pred bralom masívu dostávame do prítmia portálu. Náš zrak najskôr ovplyvnený zmenenými svetelnými podmienkami nerozlišuje kontúry vnútorného priestoru. Neskôr si zvykáme a rozoznávame kamenné stĺporadie na ľavej strane vnútra jaskyne. Nahor ku hladine stúpame pomaly, veď koniec-koncov ide o výstup z hĺbky takmer 40 metrov.

Po povinnej bezpečnostnej zastávke sa konečne vynárame v strede jazierka pod kupolou jaskyne. Ihneď chápeme, od čoho bol odvodený názov slávnej Modrej jaskyne. Ocitli sme sa totiž vo vode s neuveriteľne modrou farbou, ktorej príčinou bolo od spodu dopadajúce svetlo z vchodu do jaskyne. Odraz tohto azúrového rozmaru prírody dopadal aj na vnútorné steny suchej časti jaskyne, kde vlny vytvárali množstvo magicky sa meniacich tieňov a odbleskov.

V jednom rohu jaskyne objavili kužely našich svetiel dokonca niekoľko kvapľov a ďalšiu krasovú výzdobu. Po krátkej zástavke na hladine sa opäť zanárame, vydávame sa na prieskum podvodných častí Modrej jaskyne. Nedá mi, aby som nespomenul, že vnútorná architektonika jaskyne mi veľmi pripomínala stavbu ľudského ucha – jej priestory s terasami a bočnými chodbičkami nápadne pripomínali sluchové kostičky - kladivko, nákovka, strmienok, ba dokonca aj vestibulárny ústroj so svojimi kanálikmi. A v tomto gigantickom uchu sme sa pohybovali my potápači s neuveriteľne intenzívnym pocitom 3-dimenzionálneho pohybu.

Aj keď jaskyňa nie je nijak mimoriadne obývaná morskými živočíchmi, je plávanie v nej ozajstným zážitkom. A to najlepšie na záver. Von z jaskyne, ponor v ktorej patril medzi moje len málokedy nahlas vuslovované priania som sa neponáhľal. Úmyselne som zamýšľal ju opustiť ako posledný. Odmenou mi bol dych vyrážajúci pohľad, keď členovia môjho doprovodu plávali von z jaskyne a ich potápačské siluety sa jasne črtali proti modrej vode Jadranu.

Nakoniec ma zásoba plynu a zodpovednosť vyhnali z jaskyne von naspäť do slnkom zaliatej steny Biševa. Zo záveru ponoru som si veľa nezapamätal, pretože emócie z práve uskutočneného ponoru v slanej Modrej jaskyni boli príliš veľké. Ponor ma nesklamal, práve naopak vrelo ho doporučujem všetkým potápačom uskutočniť čo najskôr, pretože zlé jazyky kuvikajú, že sa chorvátskym environmentalistom podarí dosiahnuť jej úplné zatvorenie.

Jolana Adamová

Svoj prvý potápačský certifikát získala v roku 1993.
Odvtedy sa nadšene venuje tejto voľnočasovej aktivite.
Pomáha, organizuje, trocha fotí a občas publikuje
na stránkach printových aj digitálnych potápačských médií.

Napíš autorovi