Pro Dive ChorvŘtsko 
 

Telesné skenery na letiskách

                                                                                                                         Pridané 29.10.2012

 

V poslednom období sa na svetových letiskách objavil ďalší prvok, ktorý by mal zvýšiť bezpečnosť pasažierov. V reakcii na nedávne pokusy teroristov o prepašovanie výbušnín na palubu lietadiel, kde boli umiestnené vo vnútri ich tiel, boli predstavené nové typy letiskových skenerov.

Takzvané „telesné skenery“ boli zavedené po údajnom pokuse o teroristický útok na lete číslo 253 (z amsterdamského letiska Shiphol do Michigenu/USA). Jeden z cestujúcich vtedy prepašoval do lietadla výbušninu aj napriek tomu, že prešiel bezpečnostnou kontrolou. Podozrivý vtedy výbušný prášok aj s ďalšími chemikáliami preniesol vtedy vo svojom spodnom prádle. Odpoveďou na tento čin sa stali telesné skenery, ktoré sa začali šíriť na všetky významnejšie letiská sveta.

 

Rozšírenie prístrojov

Na americkom kontinente sú ich už stovky. Podľa TSA (Transportation Security Administration), dohliadajúcej v USA na leteckú prepravu sa v súčasnosti uvažuje o využívaní až 1800 takýchto skenerov. Ďalšou významnou zmenou je skutočnosť, že USA v plánujú využívať skenery ako primárny spôsob kontroly cestujúcich. (Doteraz TSA avizovala používanie skenerov len ako sekundárny spôsob kontroly pri detailnejšej prehliadke).

Európa sa k nim stavia pomerne zdržanlivo. Štandardne sú zavedené len vo Veľkej Británii a v Holandsku. Predpokladá sa, že sa objavia v blízkej budúcnosti v Taliansku a vo Francúzsku. Na slovenských letiskách ich zatiaľ nemáme.

 

Princíp a proces skenovania

Telesné skenery, ktoré sú umiestnené na letiskách a ďalších termináloch fungujú na relatívne jednoduchom princípe. Elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou na úrovni 1 mm prejde cez odev pasažierov, pričom ich telesná schránka odrazí naspäť. Skener pritom prejde niekoľkokrát okolo tela a vytvorí trojdimenzionálny obrázok. Na zobrazovacej jednotke sú potom viditeľné hľadané predmety. Môžu nimi byť tajne ukryté nekovové zbrane, drogy či iné nelegálne predmety. Proces snímania obrazu trvá približne 3-5 sekúnd.

 

Vyhodnocovanie snímkov

Nasnímaný materiál je okamžite kontrolovaný letiskovou službou. V prípade podozrenia, či nejasností na získaných snímkoch, bezpečnostný personál zvyčajne vyzve pasažiera na podrobnú telesnú prehliadku v špeciálne na to určenej miestnosti letiska.

 

V čom je háčik

Menej často zverejňovanou informáciou letiskových „telesných skenerov“ je, že prístroje sú schopné nasnímať aj skutočnosti, ktoré môžeme bez pochyby zaradiť do kategórie výsostne osobných. Na výstupných fotografiách sú viditeľné aj veľmi intímne detaily ľudského tela, kto, ktoré si väčšina ľudí necháva rado len pre seba.

Etika, blízka nášmu (rozumej západnému) chápaniu sveta nám nahovára, že by malo byť prirodzené okamžité zničenie „bezpečných“ snímkov. Ale práve o osude či likvidáciiu zhotovených 3D obrázkov príslušné orgány a bezpečnostné agentúry akosi nepochopiteľne mlčia. Ba čo viac, na sociálnych sieťach sa odrazu ocitli údajne „pravé“ snímky intímnych partií hercov, spevákov a ďalších celebrít.

 

Pokusy brániť sa

Výrobcovia a dodávatelia skenerov tvrdia, že skenery poskytujú len zahmlené obrysy vášho tela, žiadne intímne partie. Súčasne odporúčajú chúlostivejším pasažierom nosiť akési chrániče v podobe nálepiek z gumy hrubej 2-3 mm, ktoré by skenery nemali presvietiť. O ich účinnosti však možno prinajmenšom pochybovať, pretože v možnostiach skenerov je presvecovať napríklad aj hrubšie peňaženky, preto sa na nálepky strhla vlna kritiky.

 

Dobrá správa

Je ňou zvesť, že na trh vraj prichádzajú nálepky, ktoré zabránia kontrolným hliadkam skenovať intímne miesta. Sú nimi takzvané „Flying Pasties“ (letecké ozdôbky), ktoré sa pred bezpečnostnou kontrolou nalepia na miesta, ktoré chcú cestujúci ochrániť pred zvedavými pohľadmi bezpečnostnej služby. Nálepky sa nelepia priamo na telo, ale len na vnútornú stranu odevu – košieľ či nohavíc. Inou alternatívou je ich pripevnenie malými úchytkami, čím sa umožní ich opätovné použitie.

 

Pre vtipálkov

Pre cestujúcich pánov je k dispozícii jednodielny gumový ochranný kryt v cene približne 7 eur. Dámske prevedenie vzhľadom na anatomické rozdiely obsahuje tri malé a jednu veľkú nálepku za približne 10 eur. Všetko, čo má zostať skryté pred pohľadom verejnosti, tak skryté aj zostane. Cestujúci so zmyslom pre humor si môžu vybrať aj ochranné nálepky so zábavnou potlačou, akými sú „Hippiesácky znak mieru“, či prípadne nápis "Only My Husband Sees Me Naked" (po slovensky „Len môj manžel ma môže vidieť nahú“).......

 

Ale teraz vážne

Kritici celotelových skenerov tiež žiadajú dôsledné prešetrenie ich účinkov na ľudský organizmus. Otázka bola vyslovená najmä v súvislosti s možnou príčinou vzniku rakoviny kože.
Prístroj potrebuje k svojej činnosti malé množstvo rentgenového žiarenia. Dávka, ktorú takto cestujúci obdrží, je rádovo menšia než u bežného medicínskeho vyšetrenia rentgenom. Z tohto dôvodu silnejú hlasy vedcov tvrdiacich, že účinky žiarenia na ľudské telo ešte neboli dostatočne preskúmané.

Obavy plynú pochopiteľne z nadmerného užívania týchto prístrojov. Pri jednej aplikácii je dávka nebezpečného rakovinotvorného žiarenia veľmi malá. Otázne je, ako bude reagovať telo cestujúceho, ktorý využíva leteckú prepravu častejšie. Nebezpečné dávky sa tak môžu rýchlo sčítavať. Podľa niektorých analýz, môže byť zlomovou hranicou asi 100 skenov za rok.

Na mieste je aj ďalšia obava. Pri normálnej funkcii prístroja, je množstvo vyžiarenej radiácie minimálne. Ale ako každý prístroj, aj telesný skener môže zlyhať. Doposiaľ nie je dostatočne jasné, ako by sa prípadná porucha prejavila na vyžarovanom množstve rentgenových lúčov. Práve na základe podobného scenára by sa individuálna dávka mohla nebezpečne zvýšiť.

 


A čo budúcnosť

Skutočnosť, či sa telesné skenery aj skutočne ujmú a stanú svetovým štandardom, je značne nejasná. Názor verejnosti aj odborných kruhov je značne nejednotný. Dokonca v niektorých štátoch severoamerického kontinentu sú skenery „potichúčko“, nenápadne a bez akejkoľvek publicity demontované.


 

Jana Gondová

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Potápa sa od roku 1983.
Ako absolventka FTVŠ UK sa profesionálne venuje športu

v jeho organizačných štruktúrach na rôznych úrovniach.
V súčasnosti je zodpovedná za prácu oblastného zastúpenia
agentúry TdiSdi na Slovensku.

Napíš autorke


 

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 8. januára 2016