Pro Dive Chorvátsko 
 

Fyziologické aspekty

                                                                                                                         Pridané 20.1.2011

 

Potápanie z lode či iného plavidla, zvyčajne poskytuje v porovnaní s potápaním z brehu viac zážitkov a intenzívnejšie prežitie návštevy vodnej ríše. Viacdenné potápačské safari sa však pre typicky mestského človeka, či „suchozemca“ z krajiny v strede Európy môžu stať v prípade, že nie je dostatočne pripravený aj negatívnym zážitkom.

Okrem nezvyklého kolísania podlahy, ho čaká aj celý rad nástrah akými sú ostré slnečné svetlo, všade prítomný prievan, obmedzený životný priestor a iné „lahôdky“. V nasledujúcich riadkoch sa zamýšľame nad témami príbuznými oblasti potápania z plavidla a jeho dopadu na organizmus človeka.


Pripravenosť organizmu


Akákoľvek príručka dotýkajúca sa športu či inej pohybovej aktivity realizovanej v prírode, sa nedokáže obísť bez výstrahy, ktorá sa dotýka životosprávy a celkovej pripravenosti organizmu na plnenie pre neho nevšedných úloh. V prípade potápačskej dovolenky na lodi preto nemôže zaškodiť (najmä keď nedisponujeme vysokou úrovňou telesnej prípravy, alebo nepatríme k tým čo pravidelne športujú), ak sa na ňu pripravíme po stránke fyzickej.

Aj keď pochopiteľne intenzívnejšia pohybová aktivita len niekoľko dní pred nástupom na loď nedokáže výraznejšie ovplyvniť telesnú kondíciu je nesporné, že takéto „prebudenie“ inak nečinných „zákutí“ nášho tela môže byť pozitívnym impulzom.


Psychická pohoda


Minimálne rovnocenným partnerom fyzickej stránky nášho organizmu je psychika. Niet na svete lepšieho regeneračného prostriedku než je kvalitný a dostatočne dlhý spánok. Do tohto rámca prípravy spadá aj bez stresový proces prípravy a balenia. Zamknutím dverí svojho obydlia a nástupom na cestu by sme sa mali snažiť zanechať za sebou pracovné problémy a prekážky všedného dňa.

Samotný príchod na loď by sa tak mal stať súčasťou dovolenky a príležitosťou sa mentálne pripraviť na rekreáciu a aktívny odpočinok aký dokáže ponúknuť pobyt na potápačskej lodi.

Individualita kontra kolektív


Potápači sú zväčša prispôsobiví a otvorení ľudia, s kladným vzťahom k prírode, s dobrodružným duchom a ochotou pomôcť druhým. Nie všetci však samozrejme lícujú s uvedeným profilom. Sú medzi nami aj uzavretí introverti, egoisti, notorickí narušitelia pravidiel, ignoranti základných zásad a zbabelci. Potápanie s takýmito partnermi, nie je príjemným vyplnením voľného času a rekreácia, ale konštantným stresom.

Dovolenka na lodi často k sebe spojí na niekoľko dní jedincov, ktorí by inak pravdepodobne nikdy nevyhľadávali vzájomné kontakty. Potápačské safari sa tak zavinením niektorých excentrických osôb môže stať v lepšom prípade „nevydareným výletom“ - v horšom prípade „peklom“, ktorého koniec vyjadrený priplávaním do materského prístavu môže úzkostlivo očakávať nielen posádka, ale aj väčšina ostatných pasažierov.

Kľúčom k odstráneniu uvedených problémov je pochopiteľne nutná dávka tolerancie, sebadisciplíny a možno aj mentálnej prípravy na takýto pobyt. Aj keď sa v žiadnom prípade vedúci potápač a posádka nebudú snažiť nastoliť prísny, vojenskému životu podobný režim, je potrebné pochopiť, že zodpovednosť a bremeno prípadných vážnejších problémov v plnej miere nesú na svojich pleciach.

Stres z úzkeho kruhu ľudí


Nie každý z nás vyrastal v mnohopočetnej rodine, ani nie všetci máme rovnako vyvinutý zmysel pre kolektivizmus alebo skupinové prežívanie zážitkov. Líšime sa navzájom osobnostnými vlastnosťami, charakterom ale aj temperamentom. Pobyt na lodi, ktorá predstavuje relatívne malý životný priestor sa môže pre niektoré osoby, navyknuté na voľnosť a väčšiu osobnú slobodu pohybu, môže za určitých okolností zdať značne stresovým.

Na plavidle niet kam ujsť, niet sa kde schovať a ťažko sa hľadá privátny kútik. Potápač môže mať intenzívny pocit obmedzovania vlastného indivídua, ktoré je umocňované neustálou potrebou niekomu sa niekde vyhýbať, vzájomne uhýbať alebo čakať, kým naň príde rada. Introvertnejšie povahy sú tak v celej miere vystavené nutnosti konfrontácie s opačne orientovanejšími jedincami, ktorí si naopak priehrštím užívajú vzájomnú ľudskú interakciu.

Úplnou katastrofou pre úzkostlivejšie povahy môže byť exhibicionista, ktorý cíti nikdy neukojenú potrebu sa predvádzať, rozprávať ťažko pochopiteľné vtipy, zdôverovať sa so svojimi osobnými problémami alebo iným spôsobom unavovať svoje okolie. Okrem pobytu na lodi má pochopiteľne vplyv kolektívu na jedinca aj iný rozmer, ktorý sa premieta v samotných potápačských aktivitách.


Sociálny tlak

Potápanie by podľa nášho názoru rozhodne nemalo patriť medzi činnosť realizovanú pod sociálnym tlakom. Pokiaľ sa potápaš lebo: "tvoj partner to chce" - mal by si radšej zmeniť šport! Množstvo potápačských nehôd má svoje korene práve v situáciách, kedy jedinec proti svojej vôli konal neuvážene, len v nezmyselnej snahe zachovať uniformitu skupiny.

Buď extrémne opatrný vo výbere svojich potápačských partnerov a nepodliehaj čaru charizmatických individualít schopných vtiahnuť ťa do aktivít, na ktoré zatiaľ nie si pripravený! Návodom ako sa vyhnúť uvedeným problémom môže byť dobrá kniha, citlivejší výber prevádzkovateľa potápačských služieb alebo už overený potápačský partner či skupinka, s ktorou si dobre rozumieš na suchu aj vo vode.


Vyčerpanie

Ak neberieme v úvahu inštruktorov, príslušníkov špeciálnych jednotiek alebo iných potápačských profesionálov, predstavuje pre nás ostatných potápanie zvýšenú námahu. Občasná potreba intenzívneho plávania, prítomnosť nádychového odporu aj v prípade najkvalitnejších regulátorov a ďalšie faktory môžu ľahko viesť k vyčerpaniu síl potápača.

K vysileniu dochádza najčastejšie na hladine v prípadoch, kedy potápačov prekvapí prítomnosť neobvykle silného prúdenia. Doplávanie k lodi sa tak môže stať vlastnými silami neriešiteľným problémom. Obyčajne je v takom prípade potrebné zbierať potápačov pomocným člnom alebo aj samotným materským plavidlom.


Dýchanie

Predpoklad rýchlejšieho ubúdania energetických zdrojov sa tiež zvyšuje v podmienkach veľmi chladnej vody, keď potápač začne obvykle plytko a veľmi rýchlo dýchať. Už samotná skutočnosť, že prijíma viacej vzduchu môže viesť k pocitom dusenia alebo problémov s automatikou.

Výsledkom sa potom stáva nekontrolovaná hyperventilácia. Nezávisle na stupni trénovanosti spôsobuje nedostatočnú výmenu plynov v pľúcach potápača, aj keď jeho regulátor dodáva potrebné množstvo vzduchu. Kombinácia vysokej produkcie CO2 vyplývajúca z namáhavej práce a nedostatok efektívnej ventilácie vedie ku ešte väčšej koncentrácii CO2 známej ako hyperkapnia.


Prevencia a samozáchrana

Prevenciou je pochopiteľne pravidelné dýchanie, najmä s dokončeným výdychom, vyhýbanie sa plytkej ventilácii a zbytočnej námahe pod vodou. Pokračujúca námaha, spojená s hyperventiláciou môže spôsobiť fyziologickú nerovnováhu v tele potápača a v krajnom prípade vedie k bezvedomiu.

Ak je potápač na hladine, mal by si predovšetkým dôkladne nafúknuť svoj kompenzátor vztlaku a chvíľu relaxovať v polohe na znaku. Takémuto manévru, by však malo vždy predchádzať signalizovanie znaku OK na plavidlo. K vysiľovaniu sa nedochádza len na hladine, ale aj pod vodou.

Takýmto prípadom je aj namáhavá práca akou býva ťahanie ťažšieho nákladu, vyprosťovanie kotvy, ale rovnako aj intenzívne plávanie proti prúdu.
- Ak si na dne, zachyť sa pevného predmetu.
- Ak si v priestore, vyváž sa, použi lano, partnera ...

Pri každom náznaku stresu, či pocitu ťažšieho výdychu sa zastav a relaxuj !

 


Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi

 

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 17. februára 2014