Pro Dive Chorvátsko 
 

Typy barokomôr

                                                                                                                         Pridané 14.3.2014

 

S barokomorou je to presne tak, ako v jednom známom filme. Jeden o nej čítal, druhý počul, ale len tretí ju aj naozaj videl. Pretlakové komory sú tie mystické zariadenia, o ktorých sa každý potápač učí už v základnom kurze. Aj keď zahalené rúškom tajomstva, predstavujú pre neho často spásonosnú cestu z väčšiny prehreškov, ktorých by sa nebodaj pri výstupe k hladine dopustil. Ale v skutočnosti vyzerajú, ako pracujú a čím sa navzájom odlišujú?


Čo je barokomora

Pretlaková komora je relatívne jednoduché zariadenie, ktoré sa používa v letectve, v banskom priemysle, v komerčnom potápaní a ako sme vyššie naznačili aj v medicíne. V zdravotníctve sa používa na liečenie celého radu ochorení. S trochou nadsázky, si ju môžeme predstaviť ako obrovskú kuchtu (Papinov hrniec), to jest nádobu z extra pevného materiálu, v interiéri ktorej sa dá zvýšiť hodnota tlaku prívodom plynu z kompresora či zásobných fliaš. U typov používaných v potápačstve tak nárast tlaku plynu, vlastne simuluje zvyšovanie hĺbky až pokiaľ nedosiahne potrebnú, liečebnú hranicu.

Tak ako jestvujú rôzne potreby priemyslu a ďalších ľudských aktivít, jestvujú aj prostredia s relatívne vyššou či nižšou hodnotou tlaku z ktorých vyplývajú rôzne druhy, typy a konfigurácie komôr. Barokomory, ako špecifické technické zariadenia sa tiež delia na rôzne kategórie aj podľa ich primárneho určenia. Základné delenie je na:

- dekompresné komory, používané na vedomé dokončenie výstupového režimu jednoduchšou, „suchou“ cestou,
- rekompresné komory, primárne určené na pretlakovú liečbu potápačov,
- hyperbarické komory koncipované na liečbu klinických ochorení a stavov zvýšením množstva kyslíka rozpusteného v krvnej plazme.


Z čoho sa skladá barokomora

Väčšina pretlakových komôr má podobnú konštrukciu. Spravidla ide o objekty v tvare veľkého valca, vyrobené najčastejšie z kovovej zliatiny. Po stranách majú vstupné pretlakové dvere. Ich veľkosť je od jednomiestnych komôr so vstupným otvorom s priemerom okolo jedného metra, až po komory pre viac osôb, v ktorej môžu byť viacerí potápači naraz, spolu so zdravotníckym personálom.

Okrem vstupných otvorov sú steny komôr doplnené o priezory podobné oknám malých batyskafov. Viacmiestne komory majú dve a viac oddelení, ktoré sa dajú pretlakovať nezávisle na sebe. Umožňujú obsluhujúcemu personálu do komory podľa potreby bezpečne vstupovať aj z nej vystupovať.

Zmenšeným variantom vstupnej predkomory je „podávacia komôrka“. Táto rovnako nezávisle tlakovateľná časť zariadenia slúži na prenos liekov, zdravotníckeho materiálu ale a jedla či nápojov do (z) komory.

Zariadenie pretlakovej komory tvoria spravidla tiež kyslíkové, oronasálne polmasky. Prostredníctvom nich dýchajú postihnutí potápači aj ich zdravotnícky doprovod v dovolených hodnotách tlaku čistý medicinálny kyslík. Hyperbarická liečba sa tak kombinuje s Oxygenoterapiou.

Každá pretlaková komora má pochopiteľne prídavné moduly na tlakovanie zariadenia. Ide vždy o kombináciu vysokotlakového kompresora a banku zásobníkov vo forme veľkolitrážnych fliaš. Dopĺňajú ich systém regulačných a pretlakových ventilov, sada manometrov pre jednotlivé sektory komory, monitorovacie systémy zloženia plynu, komunikačné prvky, záznamové zariadenia a ešte 1000 drobností vrátane držiaka na pohár s kávou pre technika obsluhujúceho barokomoru.


Zariadenia pre komerčných potápačov

Dekompresné komory sú jednými zo základných pomocných zariadení pracovných potápačov, pohybujúcich sa vo veľkých hĺbkach. Na moderných lodiach, kde sa pracuje pod vodou na základe konceptu takzvaného saturačného potápania, sa používajú pracovné transportné komory, podvodné obydlia aj veľké dekompresné komory na úplné vysýtenie.

Po tom, čo potápači nastúpia na palube lode do transportnej komory, zvýši sa v nich hodnota tlaku na úroveň, aká bude v hĺbke kde budú operovať. Následne je transportná komora spustená do vody na dlhý pracovný deň alebo pripojená k podvodnému obydliu, kde potápači strávia na tomto špecifickom pracovisku aj niekoľko dní.

Po desiatke hodín strávených striedavo vo vode a v obydlí v extrémnych hĺbkach od 90-150 metrov, musia pochopiteľne pred návratom na hladinu prekonať dlhú dekompresiu. Cez dvojitý uzáver vstúpia opäť do transportnej komory, ktorá je následne vyzdvihnutá na palubu sprevádzajúcej lode, kde môžu potápači ďalšie hodiny dekompresie prekonávať v bezpečných podmienkach.

Na palubách novodobých komerčných plavidiel sú často aj veľké, obytné dekompresné komory. Ich súčasťou sú spacie kóje, mediálne centrum ba aj kúpeľňa s toaletou. Potápači v nich môžu vysycovať v pokoji a relatívnom pohodlí.

Takto zostávajú komerční potápači po celý čas saturovaní inertnými plynmi. Na záver musia realizovať v podstate rovnakú dekompresiu, ako keby pod vodou strávili len jeden deň. Je to podstatne efektívnejší a bezpečnejší spôsob, ako by realizovali každý deň úplnú dekompresiu a následne ďalší deň znova zostupovali do vysokého tlaku v hĺbke.


Liečebné komory v medicíne

Potápači rozhodne nie sú jedinou skupinou, ktorá pracuje v hyperbarickom prostredí. Terapia v prostredí s vysokým tlakom, sa v medicíne už dávnejšie používa na liečenie celého radu chorôb a poranení, akými sú popáleniny, otrava oxidom uhoľnatým a dokonca aj migrény. Momentálne sa intenzívne skúma ich aplikácia aj v inej liečbe akou je napríklad artérioskleróza či náhla mozgová príhoda.

Veľké nemocnice dnes využívajú hyperbarické komory, ktorými sú zariadenia pripomínajúce ošetrovne, do ktorých sa normálne vchádza a ktoré dokážu pojať aj desiatku sediacich pacientov naraz. Takmer u všetkých, je možné kombinovať pretlakovú liečbu so súčasnou inhaláciou kyslíka.

Zlou správou pre potápačov je skutočnosť, že pracovný tlak väčšiny komôr využívaných v klinickej hyperbarickej medicíne, nezvykne prekračovať 2 bary. Sú preto nevhodné pre liečenie špecifických potápačských chorôb.

Ak však ide o kombinované technické zariadenie, to jest ak je vzhľadom na mechanickú pevnosť plášťa prípustné zvýšiť hodnoty vnútorného pretlaku, je možné komoru s úspechom použiť aj na rekompresnú liečbu potápačov.


Rekompresné komory pre potápačov

Barokomory, umiestnené v blízkosti potápačsky atraktívnych terénov a turisticky navštevovaných destinácií sa taktiež vyrábajú v rôznych veľkostiach a v mierne odlišných prevedeniach. Spravidla však ide veľkosťou o rekompresné komory, do ktorých sa dá umiestniť dvojica ležiacich postihnutých potápačov a dvaja sediaci či stojaci ošetrovatelia.

Ich ďalšou črtou je nutná prítomnosť predkomory. V prípade potreby, či náhleho zhoršenia stavu postihnutého potápača je jej prostredníctvom možný vstup a výstup ďalšieho špecialistu, rodinného príslušníka či tlmočníka.


Jednomiestne barokomory

V prostredí špecializovaného či uniformovaného potápania (polícia, armáda, výskumné teamy a ďalšie) sa používajú aj malé, takzvané jednomiestne modely pretlakových komôr. Často ide o prenosné zariadenia, určené pre použitie v ťažko dostupnom teréne, či v odľahlých miestach. Jednomiestne komory, sú vlastne rúry s priemerom do 1 metra a s dĺžkou okolo 2 metre pre jedného človeka.

V jednomiestnej komore pacient behom terapie leží a jeho pohyb je pochopiteľne veľmi obmedzený. Počas liečby, je obsluhujúci technik mimo komoru a komunikuje s ním len cez elektronické dorozumievacie zariadenie a pochopiteľne tiež vizuálne cez priezory.

Jedinečnou vlastnosťou jednomiestnych komôr je skutočnosť, že mnohé ich modely umožňujú natlakovať celý interiér komory takmer stopercentným kyslíkom a oronasálna maska sa používa len pre vzduchové prestávky.

Jednomiestne komory nachádzame často na korbách vozidiel, či palubách menších plavidiel. Sú preto veľmi mobilné a na ich plnenie plynom stačí len niekoľko zásobníkov, ktoré môžu byť následne dotláčané aj menším či pomalším kompresorom. Komoru z ľahkých zliatin dokonca dokáže prenášať aj s pacientom štvorica zdatnejších chlapov.

V prípade, že je vstupný otvor komory normatívny, je možné čelo so štandardnými rozmermi zariadenia pripojiť k väčšej stacionárnej barokomore v hyperbarickom centre, nemocnici či v inej inštitúcii. Postihnutého je tak možné preložiť do väčšej komory bez toho, aby bolo nutné ho vystaviť riziku poklesu tlaku.


Záver

Aj keď sa konkrétna prevádzka jednotlivých komôr môže navzájom trocha líšiť, princípy ich prevádzky zostávajú rovnaké. Veríme, že aj tento článok prispeje k väčšej informovanosti našej potápačskej verejnosti a čiastočne zmierni obavy zo situácie, pri ktorej by musel potápač podstúpiť po dekompresnej nehode terapiu v komore.

 

Prečítaj si tiež na našom webe

Pred vstupom do barokomory ... Čo predchádza rekompresnej liečbe

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 25. novembra 2015