Pro Dive Chorvátsko 
 

Vonkajšia obhliadka slona

                                                                                                                        Pridané 23.8.2014

 

Človek by ani neveril, aké na prvý pohľad bežné činnosti alebo aktivity sa môžu stať POTÁPAČSKOU NEHODOU. Najmä ak v tom svoju úlohu zohrávajú RUM aj CIGARY. To tak trochu evokuje prípadnú kesónku kdesi v Karibiku. Ale čuduj sa svete, svoju úlohu (a rozhodne nie len vedľajšiu) v tomto príbehu tak trochu netradične zahral aj SLON!
Ale začnime pekne po poriadku.

Predstavme si celkom obyčajné a úplne bežné stretnutie priateľov v sobotu podvečer. Na úvod jeden skvelý rum, potom trocha jedenia, opäť rum (tentoraz nejaká tá Honduraská značka), chipsy a zasa rum (Venezuela), potom sladké, nasledoval rum (Filipíny) .... a tak dokola. Deti mali svoj program, teenageri taktiež, pochopiteľne osve a tak niet divu, že prišiel rad aj na cigáry. Domáci teatrálne otvoril svoj humidor a  štýlovo ponúkol svojich hostí.

Tí nelenili, naliali si pre zmenu rum (krajinu pôvodu doplň sám..) a zapálili si. Ako si tak bafkajú a spomínajú na spoločný potápačský výjazd na Kubu napadne hostiteľa, že nám ešte musí ukázať svoju najnovšiu akvizíciu, sochu slona. Zaobstaral ho za účelom rozšírenia podvodnej galérie, ktorú spoločnými silami budujeme na jednej z našich potápačských lokalít.

Tak sa všetci presúvame na záhradu, kde si hneď pri múre odpočíva slon. Z cementu a s odfarbenými nechtami (nie som si istý, že sú to nechty). Každopádne však vyzeral bizarne. Tu sa, pre zjednodušenie príbehu ho nazvime “dotyčný”, zohne k slonovi chtiac nám pravdepodobne čosi ukázať. Odrazu sa prudko vystrie, dlaňou si prikryje ušnicu a bľaboce čosi o prepichnutom ušnom bubienku.

Všetci sa pochopiteľne smejeme, to asi z tých chipsov. Nikto ho neberie vážne a to aj napriek tomu, že sloník odpočíval v tieni viniča ťahajúceho sa popri múre, z ktorého kde tu trčalo aj niekoľko konárikov.

Zrazu ma napadlo, že keď v kurzoh rozprávam  o potápačských chorobách a reč je o perforovanom bubienku, tak pre odľahčenie prednášky používam vetu ako: “keď si starí potápači pretrhli ušný bubienok, zabávali večer ostatných v prístavnej krčme tak, že dym z cigariet vyfukovali cez uši......”.

Nelenil som preto a “dotyčnému” som strčil do úst cigáru s posmešným “tak sa ukáž, ty prepichnutý bubienok” a ešte som mu stihol aj prstami upchať nos. Smiať sme sa prestali v momente, keď mu z pravého ucha vyšiel kúdol dymu. Ale nie pokojne, ale pod až neuveriteľne silným tlakom.

Na slona sme v okamihu zabudli, začali sme telefonovať našim známym ušným lekárom, ktorých sme učili v minulosti potápať a šlo sa do nemocnice.

Párty síce pokračovala, ale už to akosi nebolo ono. “Dotyčný” sa vrátil s jasnou diagnózou, masívnej perforácie ušného bubienka ostrým predmetom. Výhľadovo si mal dať pauzu od potápania až niekoľko týždňov a to sa blížil náš dlhoočakávaný a precízne plánovaný výjazd na vrak Haven.

To by jeden neveril, že napríklad aj taká obyčajná vonkajšia obhliadka slona, stojaceho na súši pod viničom, sa môže stať pre potápača  potencionálne nebezpečnou záležitosťou......

 

 

Očitý svedok prípadu.....

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 9. januára 2016