Pro Dive Chorvátsko 
 

Masky s viacerými zorníkmi

                                                                                                                                  Pridané 11.2.2017

 

 

Nie všetky potápačské masky sú rovnaké. Okrem iného sa môžu líšiť aj počtom zorníkov. A tak máme na trhu jedno- ; dvoj-; ba aj viaczorníkové masky.

Tažko povedať, či sa v ranných štádiách potápania používali skôr jedno- či dvoj- zorníkové masky. Ak sa bližšie pozrieme na to, z čoho všetkého sa potápačské pomôcky vyrábali, tak môžu byť obe tvrdenia pravdivé. Každopádne, fotografie z obdobia tzv. “googlingu” ukazujú 2 zorníkové modely a naopak naša predstava podporená “cousteaovským” imidžom sa kryje s obrazom potápača s maskou s jediným kusom skla.

1-zorníkové masky

Centrálne umiestnený zorník poskytuje nerušený výhľad na svet pod vodnou hladinou. Takéto masky sú bez spojovacieho mostíka nad nosom. Potápač sa môže pozerať smerom vľavo či vpravo a to bez oslabenia binokulárneho videnia. Veľkou výhodou je to najmä v prípadoch sledovania blízkych objektov, živočíchov a rastlín priamo pred sebou.

Jednozorníkové masky sú obľúbené najmä v komunite podvodných tvorcov a dokumentaristov. Veľmi radi ich pri snímaní dávajú na tváre svojich modelov. Špeciálne ženské modelky sa z umeleckých UW fotografií neštítia dívať do objektívov cez veľký, centrálne umiestnený zorník s predlženými mihalnicami aj nalíčenými viečkami. Jednoducho to asi lepšie vyzerá!

Masky s jediným zorníkom sú typické aj pre takzvané „bezrámové“ konštrukcie, ktoré sa často používajú vo svete technického potápania. Jedinci, ktorí sa venujú náročnejším formám potápania často nosia práve takéto masky vo vreckách svojich suchých oblekov. Ich „bezrámovost“ znamená, že sa dajú akoby poukladať na malý objem a zaberajú tak menej miesta.

Z hľadiska parametrov, je pre 1-zorníkové masky typickým stredný ci vyšší vnútorný objem, relatívne ďaleko od očí umiestnené sklo, co väčšinou znamená len priemerné hodnoty zorného pola.

Medzi nevýhody masiek s jediným zorníkom patrí napríklad skutočnosť, že z hľadiska konštrukcie nie je vždy možné poskytnúť prstom potápača dostatok miesta v nosovej časti lícnice. Ak má potápač hrubšie neoprénové, či suché rukavice je vyrovnávanie tlaku Valsalvovým manévrom, keď si potrebuje stlačiť prstami nosové krídla prstami o čosi zložitejší. Ďalšou relatívnou nevýhodou je nemožnosť výmeny skla za dioptrické.

2-zorníkové masky

Z porovnania počtu modelov, v poslednom období vyplýva, že výrobcovia prinášajú na trh najviac 2-zorníkových masiek. Dôvodom je predovšetkým možnosť, umiestniť sklá bližšie k očiam, čo pozitívne zvyšuje zorné pole. Súčasne sa tým zmenšuje vnútorný objem masky.

V protiklade k predchádzajúcim modelom, sa zorníky týchto masiek dajú pomerne ľahko meniť za korekčné dioptrické sklá.

Medzi nevýhody 2-zorníkových masiek radíme najmä existenciu spomínaného spojovacieho mostíka, ktorý môže pôsobiť vo výhľade rušivo. Podľa niektorých jedincov, je miera tejto nepohody tak veľká, že sa nedokážu sústrediť na potápanie a mostík nechtiac aspoň jedným okom počas ponoru pozorujú.

Viac zorníkové masky

Výrobcovia potápačskej techniky sa k téme multi-zorníkových masiek vracajú v pravidelných intervaloch. Vedie ich k tomu pochopiteľne snaha zvýšenia periférneho videnia. Tieto „prídavné“ sklá bývajú po stranách, ale aj na spodnom okraji masky. Vyšší počet zorníkov pochopiteľne znamená prepúšťanie väčšieho množstva svetla do interiéru masky. Vyhovuje to najmä tým potápačom, ktorí ocenia čiastočne zmiernenie tunelové videnia – efektu permanentne spojeného s potápaním.

Nezanedbateľnou výhodou bočných skiel je, že potápač vidí na svojho partnera či živočíchov plávajúcich po svojom boku. A to je niečo, co vysvetľuje obľúbenosť týchto masiek medzi inštruktormi potápania, ktorých úlohou je okrem iného tiež sledovanie jedného, či viacerých adeptov potápačských kurzov naraz.

Medzi negatíva používania takýchto masiek radíme najmä skutočnosť, že časti rámu medzi zorníkmi vytvárajú nepriehľadné prekážky. Aj keď výrobcovia vyvinuli už technológiu na hladké prepojenie predných a bočných skiel, nie je ich používanie pod vodou bezproblémové. Na súši, je takýto spoj prakticky nepostrehnuteľný, avšak pod vodou v hĺbke vytvára „slepé“ miesta a skresľuje tvary.

Pre úplnosť ešte musíme poznamenať, že daňou za umiestnenie viacerých zorníkov do masiek je ich kapacitne nadmerný vnútorný objem.
Za rozhodne pozitívny experiment tiež považujeme pokusy o viac zorníkovú dioptrickú masku. V takom prípade, je dvojica zorníkov s dioptrickými sklami umiestnená v spodnej, prednej časti masky. Radosť z nej istotne budú mať starší (45+) potápači, ktorí nevedia riadne zaostriť zrak na malú vzdialenosť a len s problémami odčítavajú údaje z prístrojov.

A tak výpočtom uvedených výhod a nevýhod sa dostávame do bodu, keď musíme konštatovať, že niektorí potápači si myslia, že je skvelé mať možnosť permanentne vidieť, čo sa deje po ich bokoch. A iní si naopak osvojili názor, že skreslenie je príliš veľké, aby to stálo za to.


 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 40-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj zahraničných potápačských médiách.

Napíš autorovi


© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 11. februára 2017