Pro Dive Chorvátsko 
 

Záťažové systémy

                                                                                                                                  Pridané 20.1.2011

 

Písať v rubrike „Ako si vybrať.......“ o záťažových systémoch je do určitej miery bizarné. Väčšina potápačov totiž v žiadnom prípade nemá v úmysle si zadovážiť vlastné záťaže. Veď tých, ktorí vlastnia kompletný výstroj je len zlomok a sú to prevažne tí, ktorí chodia potápať pravidelne, aj v našich vodách a bez ohľadu na počasie, či ročné obdobie.

Drvivá väčšina potápačov však vlastní len časť výstroja a jej zbytok si požičiava na potápačských základniach. Ostatné – fľaša, olovo a plnenie je spravidla v cene akýkoľvek potápačských balíčkov. Ale pozrime sa spolu bližšie na jednotlivé typy záťažových systémov.


Účel a funkcia

Primárnou funkciou záťaží v potápaní je v počiatočnej fáze ponoru pri zostupe prekonať vztlakovú silu obleku a ďalších súčastí výstroja, ktoré majú pozitívnu bilanciu a ťahajú potápača ku hladine.


Materiál

Z hľadiska používaných materiálov sa po celom svete používa olovo, pre svoju ľahkú spracovateľnosť a značnú hmotnosť pri minimálnom objeme. V poslednom období sa síce veľa diskutuje o chemickom zložení olova používaného v potápaní a jeho dopade na životné prostredie. Faktom ale zostáva, že vyhráva olovo získavané z vyvažovacích teliesok známych z prostredia pneuservisov.

O niečo kvalitnejšie olovo získavajú samozvaní zlievači z radov rodinných príslušníkov majiteľov potápačských základní zo starých vodovodných trubiek. A aj keď výrobcovia potápačských potrieb vyvinuli značné úsilie, aby sa presadili na trhu s olovami potiahnutými plastovým obalom, neujali sa pre značnú cenu. A tak sa aj naďalej záťaže získavajú v procese samovýroby.


Druhy a typy

V princípe rozdeľujeme záťaže na monolitné a brokové. Tradičná predstava potápača (nielen v tvorbe autorov kreslených vtipov), je s opaskom, na ktorom sú navlečené záťaže.
V Európe zvyčajne nachádzame záťaže v tvare štvorcov, či obdĺžnikov s dvoma otvormi na prevlečenie opasku so šírkou 50 mm. Pre škandinávske krajiny sú typické okrúhle, či elipsovité závažia a Severná Amerika s karibskou oblasťou obľubuje závažia v tvare akýchsi „granátov“ s jediným otvorom.

Takéto závažia sa síce ľahko navliekajú, ale vyžadujú používanie zabezpečovacej pracky, tzv. „stopperu“ zabraňujúceho zvlečeniu závaží z opasku. V pracovnom potápaní sa používajú aj záťaže so zakomponovanou skrutkou s vonkajším závitom, ktoré sa nasadzujú do špeciálneho opasku s maticami. Hmotnostne sa záťaže veľmi líšia. Vyrábajú sa v rozmedzí od 0,8 až po 3 kg ťažké kusy. Typickou hmotnostnou kategóriou je však 1,33 kg.


Vreckové záťaže

Okrem monolitne odliatych kusov sa používajú aj vreckové záťaže. Ide o olovené guľôčky v zatavených plastikových či textilných vreckách. Tieto sa potom vkladajú do „kapsových“ opaskov či všakovakých „zákutí“ kompenzátorov. Ich nespornou výhodou je skutočnosť, že ak neopatrnému jedincovi na súši náhodou vypadnú z rúk a trafia jeho nohu, nedôjde k jeho poraneniu.


Integrované záťažové systémy

Často sa spomínajú integrované záťaže. BCD s integrovaným záťažovým systémom vznikli ako odozva na potápanie v chladnejších vodách, v ktorých sa musíme chrániť hrubšími izolačnými oblekmi, čo si vynútilo potrebu väčšieho množstva olova.

Takáto záťaž koncentrovaná na opasku, vyvolávala u mnohých potápačov bolesti v krížovej časti. Výrobcovia BCD sa preto snažili umiestnenie záťaží tak, aby sa skĺbilo hneď niekoľko požiadaviek:
• vhodné rozdelenie záťaže po bokoch, ale niekedy aj v zadnej časti povedľa zásobníka
• ľahké nasadzovanie a odstrojovanie záťaže, realizovateľné aj na hladine v hlbokej vode
• v prípade núdze možnosť rýchleho odhodenia

Jednotliví výrobcovia to riešia prostredníctvom vreciek, do ktorých sa umiestňujú klasické záťaže alebo sekané olovo v sáčkoch. Tieto vaky po bokoch, sa vkladajú do akýchsi „zásuvok“ s rýchlo otvárateľnými prackami.


Integrovaný záťažový systém niekedy tvoria vrecká so suchým zipsom, či plastovým zámkom. Záťaž z každej strany sa uvoľňuje nezávisle zatiahnutím za príslušný mechanizmus. Exotickým systémom je napríklad tiahlo podobné odisťovaciemu mechanizmu padákov, ktoré vyvlečie zo spodnej časti vakov na olová zadržiavacie lanko a záťaž je v mihu uvoľnená.


Ďalšie záťažové systémy

Alternatívnym systémom distribúcie záťaží je aj spôsob zavesenia opasku na akomsi postroji pripomínajúcom traky. Potápač tak na súši nesie celú hmotnosť závaží na svojich ramenách, a nie na páse, čo zaťažuje najmä krížovú oblasť.

Takéto potápačské „kšandy“ pochádzajúce pôvodne z prostredia komerčného potápania obľubujú najmä potápači s extrémnou nadváhou, ktorým bežný opasok nestačí svojou kapacitou a ktorých neustále prenasleduje prízrak možnosti straty záťažového opasku po skoku do vody.

Pri použití suchých potápačských oblekoch sa občas používajú aj nožné záťaže s hmotnosťou maximálne do 1kg. Obyčajne sú v tvare akýchsi podkovičiek či pásov. Na priehlavky potápača sa pripevňujú prackou alebo velcro zipsom.

V súčasnom chápaní technického potápania, pre ktoré je odhadzovanie záťaže len veľmi nepravdepodobným scenárom si našlo svoje miesto takzvané „V“ závažie. V tvare uvedeného písmena sa napevno umiestňuje medzi oceľovú chrbtovú dosku kompenzátora a dvojité zásobníky. Málokedy prekračuje 2-kilogramovú hmotnosť.


Ošetrovanie záťaží

Starostlivosť o záťaže vyžaduje len minimum pozornosti potápača. Spočíva najmä v ich ochrane pred prudšími nárazmi, ktoré dokážu deformovať pevné olovené bloky. Aj vrecká brokových záťaží sa môžu v prípade nevhodného zaobchádzania roztrhnúť.

Podobne ako iné súčasti výstroja, aj olová a opasky v rámci ochrany pred agresívnym pôsobením soli po každom ponore v mori oplachujeme čistou, sladkou vodou. Na rozdiel od citlivejších regulátorov a prístrojov nie je bezpodmienečne nutné ich uskladňovať v osobitnom obale, alebo na suchom, tmavom či dobre vetranom mieste.


Výber vhodných záťaží

Z uvedeného vyplýva, že výber záťažového systému nie je nijak zložitým procesom. Na to, aby sa dokázal jedinec zorientovať v jednotlivých typoch celkom istotne postačí zopár skúšobných ponorov, alebo dobrá rada inštruktora či skúsenejšieho potápača. Výber je istotne tiež ovplyvnený spôsobom potápania, frekvenciou ponorov alebo typickým prírodným prostredím akvatória, v ktorom sa jedinec najčastejšie ponára.

Kto rád nakupuje a chce mať vždy pocit prvotriednej kúpy, bude istotne sledovať výsledky rôznych porovnávacích testov, ktoré sú dnes bežne dostupné na internete či v printových potápačských periodikách. Pripúšťame však, že pri výbere záťaží nebude pravdepodobne stáť kritérium renomé výrobcu alebo značka na prvom mieste.


Rozhodovať asi budú:
- Predpokladaný spôsob potápania (rekreačné – technické – pracovné)
- Vhodnosť vzhľadom na veľkosť a typ postavy
- Spoľahlivosť
- Odolnosť voči mechanickému poškodeniu
Ostatné zostáva otázkou vkusu budúceho majiteľa týchto síce menej dôležitých, ale zato nepostrádateľných súčastí výstroja potápača.

 


Ernest Tumann

Člen redakčnej rady SCUBA.SK. Prvý ponor pod hladinu absolvoval
už v roku 1978. Ako dlhoročný potápač sa intenzívne venuje najmä
výrobe a vývoju potápačského materiálu, výstroja a pomôcok.
Publikuje v časopisoch aj internete. V súčasnosti žije v Rakúsku.

Napíš autorovi


 

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 11. februára 2017