Pro Dive Chorvátsko 
 

História a vývoj počítačov V. (1991 - 1995)

                                                                                                                                  Pridané 7.6.2013

 

V prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia, sa v potápaní niesli v znamení definitívneho prieniku výpočtovej techniky do sveta pod vodnou hladinou. Počítače na zápästiach už neboli len výsadou potápačských profesionálov a inštruktorov, ale našli si svoje miesto aj v prípade jednotlivcov, ochotných investovať viac finančných prostriedkov do výstroja.

Postupne sa rozšírila ich ponuka a tak pre zaujímavosť uveďme, že na sklonku roku 1991 bolo na trhu 24 rôznych modelov potápačských počítačov. Ich podrobný výpočet a popis funkcií by výrazne prerástol šírku a koncepciu našej webovskej stránky. Preto sa autor zameral najmä na modely počítačov, ktoré sa udomácnili v Čechách a na Slovensku.

 

 

 

1991

Scubapro TRAC


V prvom rade, nám nedá nespomenúť v našich krajinách takmer legendárny počítač od spoločnosti Scubapro – TRAC. Jeho dobre znejúci názov, bol vlastne skratkou vyskladanou s počiatočných písmen slov - Time Remaining Air Computer. V jeho útrobách pracoval ďalší v rade Hahnových softwarov - súdobá najmodernejšia verzia P-6. Vylepšený bol aj model ZHL-12/16, ktorý zohľadňoval 9 kompartmentov s polčasmi od 5 po 700 min. Pre ponory hlbšie ako 50 metrov, ako aj opakované zostupy, či ponory s reverzným profilom sa aktivovala funkcia tzv. „redukcia mikrobublín“ .

 

Obľúbeným sa tento počítač stal aj svojimi doplňujúcimi vzduchovými funkciami, pretože bol konštrukčne umiestnený na HP hadici. Pre svoju značnú hmotnosť a monumentálne rozmery sa stal terčom rôznych posmeškov. Zlé jazyky napríklad tvrdili, že v prípade napadnutia žralokom mohol poslúžiť ako „obranné kladivo“. V skutočnosti, mal adekvátne veľký displej s ľahko čitateľnými ciframi. Istotne preto, sa stal v radoch starších potápačov veľmi obľúbeným.

 

 

 

 

Scubapro DC-12

DC-12 bola verzia Scubapráckeho TRAC-u bez funkcií tlaku plynu. Taktiež bežal na softwarovej verzii P-6. Oproti svojmu predchodcovi DC-11ke mal niekoľko prídavných funkcií a tým aj spracovávaných údajov.

 

 

V potápačskom režime „DIVE“ zobrazoval 0-ový čas dusíka a celkovú dobu výstupu. 0-ový, takzvaný bez-dekompresný čas znázorňoval digitálne aj graficky prúžkovým trojuholníkovým spôsobom. Prúžková grafika postupne v pomere k nulovému času ubúdala, až nakoniec začala pri údaji 3 min varovne blikať. Ak sa čas celkom spotreboval, ukázal sa na jeho mieste údaj celkovej doby výstupu.

Displej obsahoval všetky dekompresné zastávky a čas, ktorý bol potrebný v výstupu na povrch. Namiesto symbolu NDL (No-Decompression Limit) sa v takom prípade ukázalo „ASC“ (Ascent = angl. výstup). S pribúdajúcou celkovou dobou výstupu, sa zodpovedajúcim spôsobom zväčšovala aj prúžková grafika, ktorá súčasne varovne blikala.

 

 

Ak sa potápač dostal do dekompresného režimu, rozsvietil sa pod centrálnou prúžkovou grafikou symbol „DECO“. Súčasne sa objavila najväčšia hĺbka dekompresnej zastávky ako „STOP“/ „DEPTH“. Ak sa potápač nachádzal v prípustnom hĺbkovom rozsahu dekompresnej zastávky, rozsvietili sa obe čierno podčiarknuté šípky na displeji. Ak potápač nedosiahol povolenú minimálnu hĺbku pre dekompresnú zastavku „CEILING“, začala mu blikať spodná šípka, ako varovanie pred vynorením sa tak dlho, až sa opäť dosiahla prípustná hĺbka dekompresie.

V povrchovom režime SURF ukazovala DC-12 varovanie „DO NOT FLY“, dobu zákazu letu v hodinách. Podľa vtedajších doporučení UHMS (Undersea and Hyperbaric Medical Society) sa kládlo rovnítko medzi bez-odletový čas a čas vysýtenia organizmu.

 

 

Medzi ďalšie funkcie počítača patrilo:
- plánovanie priebehu ďalšieho ponoru
- udávanie teploty
- prepínanie programu potápania vo vysokých horách
- prepínanie programu potápania v mori

 

 

 

Oceanic VERSA PRO


Využíval Powell-Rogersov model od DSAT. Nastavovanie podielu kyslíka od 21 – 50 % u zmesí Nitroxu. V prípade tohto prístroja nás udivila jedna skutočnosť (aspoň podľa priloženého návodu). Ak potápač s týmto prístrojom prekročil DSAT hranice, vypočítaval VERSA PRO dekompresný režim na základe U.S. Navy tabuliek.

 

 

1994

Uwatec ALADIN AIR X


Tento skvelý prístroj sa stal prvým, ktorý prenášal údaje o tlaku v zásobníku bez vysokotlakej hadice. Prostredníctvom vysielača umiestnenom v HP porte I. stupňa regulátora vysielal signál do prístroja nosenom na zápästí. Vysielač bol robustný ale súčasné kompaktného objemu s vlastným zdrojom.

 

 

Okrem tlaku plynu vo fľaši, prístroj kalkuloval aj s frekvenciou dýchania a jeho spotrebou na základe úbytku plynu za časovú jednotku. Novým zobrazením „Remaining Bottom Time“, voľne prekladaným ako „zvyškový čas potápania“ strážil potápača a jeho hospodárenie s dýchaným médiom. Potápač tak už nemusel kalkulovať a odhadovať, koľko času a plynu bude potrebovať na bezpečný výstup na hladinu.

Displej prístroja s vlastným osvetlením bol rozdelený na dve časti, pričom horný zobrazoval údaje o ponore podobne, ako tomu bolo u predchádzajúcich modelov ALADIN PRO a ALADIN SPORT. Nižší, v tvare trojuholníka informoval svojho užívateľa numericky aj graficky o tlakoch plynu.

Prístroj sa po ocitnutí sa vo vode sám aktivoval a zobrazoval:
- režim, v akom pracoval
- dĺžku ponoru
- hĺbku aktuálnu aj maximálne dosiahnutú
- bez-dekompresný čas
- hĺbku aj čas najnižšej vynútenej dekompresnej zastávky
- rýchlosť výstupu (graficky aj numericky)
- teplota vody

Po ukončení ponoru:
- celkový čas vysycovania
- bezodletový čas (numericky aj graficky)


Prístroj spoľahlivo pracoval do nadmorskej výšky 4000 m, pričom zobrazoval aj dĺžku adaptácie vo výške. Implementoval v sebe aj funkcie Logbooku so schopnosťou zapamätať si 19 posledných ponorov. Neustále kontroloval napätie batérie. Pri jej poklese na minimum svojho užívateľa aj informoval adekvátnym spôsobom.

ALADIN AIR X mal takzvanú „variabilnú rýchlosť stúpania“, ktorá sa smerom ku hladine pohybovala od 7-20 metrov za minútu. Z hľadiska softwarového, bežal prístroj na Buehlmannovom ZH-L8 ADT.

Prístroj zobrazoval výstražným spôsobom vysokú spotrebu plynu. Tlak vo fľaši bol podľa návodu „teplotne kompenzovaný“. Okrem zostávajúceho množstva plynu zobrazoval aj čas zostávajúci do jeho vyčerpania.

Z ďalších funkcií spomeňme simuláciu a plánovanie ponoru ako aj akustické výstrahy ALADINA boli v rozdielnych tónoch.

 

Suunto EON


Tento počítač s integrovanými funkciami tlaku plynu sa stal pomerne obľúbeným medzi slovenskou komunitou. Možnosťou monitorovania tlaku kopíroval snahy amerických výrobcov o kontrolu nad vývojom ponoru tak povediac „na prvý pohľad“. Podobne ako jeho súputnici poskytoval okrem údaja o tlaku plynu vo fľaši aj takzvaný „AIR TIME“ to jest „dispozičný čas vzduchu“ alebo akýsi „dojazd“.

 

 


Obyčajne si užívateľ takéhoto prístroja celkom odvykol sledovať klesajúcu numerickú hodnotu tlaku v baroch, ale naučil sa sledovať údaj v minutách, ktorý mu určoval koľko času ešte môže z hľadiska počítačom vyhodnotenej spotreby stráviť pod vodou.

Návod prístroja (podobne ako všetky vtedajšie produkty značky Suunto) pomerne dôrazne vystríhal svojho užívateľa pred:
- reverznými profilmi ponorov
- pilovitými (zubatými) profilmi
- konsekutívnymi ponormi (krátke intervaly, veľké hĺbky)
- viacnásobnými sériami ponorov (v rámci dňa aj týždňa)
- dekompresnými ponormi

 

 

EON-u nechýbala žiadna z dôležitých funkcií súdobých počítačov. Aktivovať ho bolo možné manuálne spojením kontaktov naslinenými prstami, alebo to prístroj zvládol aj automaticky. Displej bol rozdelený v súlade s filozofiou Suunto, ktorá sa pre tieto počítače stala typickou na ďalších 20 rokov produkcie.

Údaj aktuálnej hĺbky bol celkom navrchu. Údaj o maximálnej hĺbke, zobrazený menšími ciframi bol na pozícii vľavo na spodku a striedal sa s údajom o časovej dĺžke ponoru. Tlak vzduchu bol taktiež na spodku v opačnom (pravom) rohu.

 

 

Centrálne umiestnený štvorec/obdĺžnik obsahoval údaje o:
- dekompresnom štatúte .......... NDL čase
- tlakovom štatúte ..................... Air Time

Nechýbali ani grafické ukazovatele:
- hĺbky po ľavej strane displeja
- tlaku po pravej strane
- rýchlosti výstupu

Akustické aj vizuálne varovania:
- poklesu tlaku pod 50 bar
- zvýšená výstupová rýchlosť
- prekročenie bez-dekompresného času

Z hľadiska potápania vo vysokých nadmorských výškach, bol EON koncipovaný na ponory len do maximálnej výšky 2400 m.n.m. Za týmto účelom musel byť prístroj podľa mapy (výškomeru) nastavený manuálne:
- A0 0 - 700 m
- A1 700 - 1500 m
- A2 1500 - 2400 m

Pochopiteľne dokázal prístroj pracovať tak v imperiálnej ako aj metrickej sústave jednotiek. Pamäť prístroja bola schopná uchovávať dáta z 999 ponorov a súčasne 999 minút času potápania.

Segmentovaný graf rýchlosti výstupu v ľavom hornom rohu prístroja pracoval podľa nasledovnej schémy:
- žiaden segment ..... do 2,5 m/min
- jeden segment ....... od 2,5 – 5 m/min
- dva segmenty ....... od 5 – 7,5 m/min
- tri segmenty ........... od 7,5 – 10 m/min
- blikanie „SLOW“ ..... nad 10 m/min

Na zobrazovanie dekompresie využíval EON systém:
- FLOOR .............. dekompresná podlaha / spodná hranica hĺbky dekompresie /
- CEILING ............ dekompresný strop / horná hranica hĺbky dekompresie /

 

1995

U.S. Divers SCAN 4


Pochopiteľne, aj SCAN 4 zobrazoval štandardné údaje o ponore rovnako, ako väčšina jeho konkurentov. To, čím sa odlišoval tento počítač od ostatných vyzývateľov bolo najmä zobrazovanie:
- stĺpčekový graf sýtenia sa tkanív dusíkom
- grafický indikátor výstupovej rýchlosti
- stĺpčekový graf tlaku vo fľaši
- zostatkový vzduchový čas

 

 

Graf sýtenia sa tkanív dusíkom bol farebne rozlíšený. Zelená farba označovala bezpečnú zónu a žltá priblíženie sa k limitu. Pri vstupe grafu do červenej zóny, prešiel počítač do dekompresného režimu. Červená zóna bola súčasne rozdelená na 12, 9, 6 a 3 metrové hĺbky vynútených zastávok

Indikátor výstupovej rýchlosti sa nachádzal v strede displeja. Bol taktiež rozdelený farebne, pričom rýchlosť v červenom poli už predstavovala ohrozenie potápača. Okrem vizuálneho varovania blikaním počítač vydával aj akustické impulzy.

Farebné značenie nechýba ani v prípade stĺpčekového grafu tlaku vo fľaši.

Unikátnou funkciou SCAN 4 bol takzvaný zostatkový čas ponoru (DTR = Dive Time Remaining). Pozostával z dvoch prvkov:
- zostatkového vzduchového času (ATR = Air Time Remaining) a
- bez-dekompresného času (NTR = No Decompression Time Remaining)
Prístroj vždy zobrazoval ten parameter, ktorý predstavoval kratší čas a doplňoval ho nápisom „NO DECO“ alebo „AIR“.

Prístroj zobrazoval nízky stav špeciálnej, 6-voltovej batérie nápisom „LO BATT“. V rámci svoje autodiagnostiky prístroj si po zapnutí sám zmeral tlak okolitého vzduchu. Fungoval až do 4 300 m.n.m. Ak okolitý tlak klesol pod túto hranicu, SCAN 4 sa sám vypol. Výškový algoritmus bol upravovaný podľa NOAA tabuliek.

Po uskutočnenom ponore prechádzal prístroj do povrchového režimu a zobrazoval bez-odletový 24 hodinový čas, v súlade s doporučeniami UHMS. Tento čas sa zobrazoval neustále na displeji a odčítavaním sa postupne zmenšoval. Po tom čo klesol pod 12 hodín displej stmavol ale naďalej rátal tento čas.

SCAN 4 od U.S. Divers pracoval na základe modifikovaného Haldanovského algoritmu a rátal s 12 kompartmentami. Dáta odrážali Rogers/Powell práce v rámci DSAT. Polčasy tkanivových kompartmentov boli od 5-480 min.

 


 

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 30. marca 2017