Pro Dive Chorvátsko 
 

Ovládanie počítačov

 

                                                                                                             Pridané 19.3.2017

 

 

V našom texte sa chceme sústrediť na hardwarovú stránku ovládania potápačského počítača. Pohyb v menu, jeho komplexnosť či intuitívna následnosť jednotlivých krokov je témou samou o sebe a pravdepodobne sa jej budeme v budúcnosti venovať v inom príspevku. Dnes sa pozrime spolu na tlačidlá, kolieska a pohyblivé šúpadlá, ktorými sa dnešné moderné počítače ovládajú.


Aktivácia vo vode

V súčasnosti považujeme funkciu samočinnej aktivácie počítača senzorom vo vode po jeho zanorení za samozrejmú. Ak sa prístroj svojim majiteľom neaktivuje ešte na súši pred ponorom manuálne, zopne sa automaticky sám vo vode. Vtip je však v tom, ako je nastavená táto aktivácia vo vzťahu k hĺbke. Na trhu sú počítače, ktoré sa “prebudia” v hĺbke okolo 90 cm, iné až v hĺbke 1,6 metra. A to občas robí potápačom starosti. Pozri aj náš článok o meraní času.


Počet ovládacích prvkov

Obvykle ide o 4 tlačidlá. 3 slúžia vo väčšine prípadov pre navigáciu v menu a 1 na potvrdenie výberu. Prípadne sa naviguje len 2 ovládačmi a 4. slúži na iniciáciu osvetlenia displeja. V poslednom období je tu logická snaha o redukciu ovládacích tlačidiel. A tak máme na trhu celý rad prístrojov, ktoré si vystačia len s dvoma pohyblivými prvkami. A dokonca (asi po vzore jedného „nemenovaného“ výrobcu úspešnej značky smartfónov) potápajú tisíce potápačov vo svetových moriach a oceánoch s prístrojmi s jediným tlačidlom (napríklad Mares).


Kontaktné body

Pokiaľ boli potápačské počítače celkom zapuzdrené kapsule, v prípade ktorých dokonca nebolo možné ani len vymieňať baterku, ovládali sa kontaktným spôsobom prikladaním prstov. Občas bolo potrebné si nasliniť brušká prstov a následne „poklepávať“ po kontaktoch až dovtedy, pokým neprišlo k želanému efektu spojenia a zmeny zobrazovania údajov na displeji (napríklad Uwatec). Funkcie niektorých počítačov sa museli prepínať kontaktom s kovovými predmetmi – najčastejšie s mincami či kľúčmi (napríklad Cochran).


Tlakové spínače

Zavedenie ovládacích tlačidiel, pod telami ktorých boli tlakové spínače bolo logickým dôsledkom používania podobných konštrukcií v celom rade malých meracích prístrojov. Väčšinou šlo o robustné mechanické tlačidlá. Hlavnými problémami zachovania ich funkčnosti pochopiteľne zostali vodotesnosť a bezporuchová funkčnosť aj v prostredí zvýšenej hodnoty tlaku okolia.

 


Magnetické ovládače

Daľším vývojovým stupňom sa stali magnetické tlačidlá. V prípade, že sa zabezpečí ich vodotesnosť (často kameň úrazu a zdroj bolestí hláv konštruktérov), fungujú užívateľsky veľmi príjemne a pracujú spoľahlivo už pri relatívne malom prítlaku prstami. Treba si však uvedomiť, že do tých počítačov, ktoré operujú na základe magnetických ovládačov nie je možné zabudovať kompas (napríklad Divesoft).

Okrem magnetických tlačidiel sa na trhu objavili aj počítače s posuvnými “šúpatkami” na magnetickom princípe prepínania (napríklad Uemis). Obyčajne bývajú tak po stranách, ako aj na spodku tela prístroja.


Piezové tlačidlá

Medzi typické znaky počítačov najnovšej generácie, patrí aj efektné riešenie ovládania prostredníctvom piezodotykových tlačidiel, integrovaných na puzdro prístroja. Ich výhodou je, že sa ani v hyperbarických podmienkach pod vodou ich citlivosť s pribúdajúcou hĺbkou nemení.

 

 

Otočné koliesko

Zaznamenali sme aj rotačný spôsob ovládania potápačského počítača (napríklad Seabear). Otáčaním kolieska je možná navigácia v menu aj striedanie obrazoviek. Následne sa jeho zatlačením potvrdzuje výber. A aj keď je podľa producentov „.....ovládanie takto vybaveného počítača veľmi intuitívne a jednoduché.....“, z našej skúsenosti vieme, že je potrebné si naň trocha zvyknúť.


Poklepávanie

V polovici 90-tych rokov minulého storočia sa objavil osobitný spôsob ovládania počítača (napríklad Cochran). Takzvaný Taclite systém predpokladal ľahké “fackovanie” svojho prístroja. V súčasnosti tento spôsob vylepšili Kanaďania (napríklad Liquivision), ktorí ovládanie založili na technológii jemných akcelerometrov. Ich prístroje sa prepínajú, respektíve v ich menu sa naviguje “ľahkým poklepávaním” na telo počítača zhora/zdola, respektíve z boku - z pravej/ľavej strany.

Vďaka tejto inovatívnej aj keď istotne nezvyklej technike pohybu v menu, nemajú tieto prístroje žiadne tlačidlá. Počítač sa ľahko kontroluje tak holými prstami ako aj v hrubých rukaviciach.

Počítač sa do života prebúdza sériou troch krátkych, po sebe nasledujúcich poklepnutí. Ak má jeho užívateľ pocit, že by ho mohol zapnúť nevedome, môže vymeniť 3 poklepy za 5. Nastavovať sa dá aj potrebná sila, respektíve senzitivita “poklepov”. Časom si potápač na ovládanie zvykne a ocení skutočnosť, že počítač nemá žiadne tlačidlá, ktoré by mohli odpadnúť a stratiť sa na palube.

 

Profil a tvar tlačidiel

Pre potápačov, ktorí realizujú prevažnú väčšinu svojich ponorov v hrubších suchých rukaviciach, je dôležitým parametrom dostatočne vystúpený profil ovládacích prvkov. To čo môže v potápačskej predajni v podaní predavača vyzerať ako „cool“ spôsob ovládania počítača, sa môže v suchých rukaviciach, v studenej vode na dekompresii v podmienkach silného prúdu zmeniť na nočnú moru. Nehovoriac o najmladšej vekovej kategórii potápačov, ktorí často nemajú dosť sily, citu, alebo kombinácie oboch na to, aby spoľahlivo zvládali svoj počítač.


Poloha ovládacích prvkov

Popri schopnosti stláčať, otáčať, posúvať – či iným spôsobom ovládať prepínače prístrojov je pre ich majiteľa dôležitá aj ich poloha, respektíve samotné umiestnenie na tele počítača. Pokiaľ ich potápač nemôže zvládať z dôvodu zohnutia ruky v zápästí, či v polohe ak v nej drží navijak či nejaký nástroj, asi s počítačom tohto typu spokojný nebude.

Iným problémom je, ak mal stvoriteľ počítača akúsi „fixnú“ ideu, ktorými prstami je potrebné tlačidlá počítača obsluhovať. Ak napríklad predpokladal, že väčšina budúcich majiteľov vezme prístroj do ruky nejakým konkrétnym spôsobom a 95% potápačov ho vezme inak, vznikajú pri jeho obsluhe bizarné situácie.

Ak sú napríklad tri zo štyroch ovládacích tlačidiel umiestnené na spodnom okraji počítača a jeden na jeho ľavej strane, zoberie väčšina potápačov prístroj do rúk hlavou dolu. Logicky ho chcú ovládať ukazovákom. Výrobca ho však skonštruoval spôsobom tak, aby sa tlačidlá na spodnom okraji ovládali palcom. A pretože ľavé osamotené tlačidlo je určené na krok späť, musí sa pri ovládaní počítač prekladať občas trocha nešikovne prekladať z ruky do ruky. Ale zvyknúť sa na to dá.

 

 

Lateralita tlačidiel

Iným problémom je umiestnenie tlačidiel na jednu stranu počítača. Drvivá väčšina potápačov totiž preferuje nosenie počítača na pravej ruke. Ak nie sú umiestnené ergonomicky, môže to potápačovi spôsobovať problémy pri ovládaní tlačidiel, respektíve dochádzať k zakrývaniu displeja počítača chrbtom ruky.

Konštruktéri, najmä tí, ktorí sú aj potápačmi (alebo im aspoň načúvajú, dodali svojim prístrojom otáčavý displej, podobne ako reagujú naše smartfóny (napríklad Suunto či Divesoft). Počítač sa potom dá pochopiteľne nosiť na oboch zápästiach a pritom ovládať bez zakrývania displeja.

 

Robert Korim

Šéfredaktor SCUBA.SK. Inštruktor rekreačného aj
technického potápania s viac než 30-ročnými skúsenosťami.
Organizátor a propagátor celého radu potápačských stretnutí,
súťaží a podujatí. Aktívne učí, prednáša a publikuje
v slovenských aj českých potápačských periodikách.

Napíš autorovi

© 2010 - Všetky práva vyhradené
Posledná zmena 30. marca 2017